Transfúzia

1. Bezpečnostné opatrenia

Lekár, ktorý uskuto??uje transfúziu, je zodpovedný za kontrolu toto?nosti a ďalšie bezpečnostné opatrenia. V záujme overenia toto?nosti má po?iadaž pacienta, aby povedal svoje meno a dátum narodenia. V prípade potreby sa tieto údaje prečítajú alebo sa identifikažné údaje zistia na páske na zápästí pacienta, ktorou bol pacient oznašený podľa dobre ?pecifikovaných pravidiel.

Overenie, že sa pri transfúzii postupuje podľa odporúčania výrobcu sa má uskuto?ni? pred pripojením krvného vaku. Odporúča sa nepoužívaž transfúznu súpravu dlhšie ako 6 hodín. Verifikácia, že nedo?lo k vidite?nému poškodeniu krvného komponentu má byť vykonaná so ?pecifickým dôrazom, podľa zmeny farby.

Overenie kompatibility medzi pacientom a krvným prípravkom sa má robiť následovne:

1. porovnaním identifikažných údajov získaných od chorého s údajmi na laboratórnom potvrdení skú?ky kompatibility ( ak je dostupné)

2. kontrolou kompatibility krvnej skupiny pacienta so skupinou vyznašenou na ?títku jednotky krvného prípravku

3. kontrolou, či neuplynula doba exspirácie krvného prípravku

4. overením a zaznamenaním identity pacienta

Identifikažné číslo a druh podaných jednotiek krvných prípravkov majú byť zapísané do dokumentácie pacienta tak, aby bolo možné v prípade potreby vysledovaž darcu.

2. Klinické sledovanie

Počas transfúzie krvných prípravkov je povinné dôsledné sledovanie pacienta. To sa týka v prvom rade prvých 15 minút podávania transfúzie, kedy je väčšia pravdepodobnos? objavenia sa závažnej transfúznej reakcie a tiež počas transfúzie prípravku pripraveného v otvorenom systéme.

Krvné prípravky sa majú podaž v priebehu odporúčanej doby, aby sa zabránilo ohrozeniu ich klinickej účinnosti a bezpečnosti.

3. Ohrievanie krvi

Rýchla transfúzia chladnej krvi môže byť nebezpe?ná. Akéko?vek používané ohrievacie zariadenie je potrebné kontrolovaž a monitorovaž, aby sa zaistila správna teplota krvi.

4. Pridávanie liečiv alebo infúznych roztokov do krvných prípravkov

Vzhľadom na riziko poškodenia základných zložiek krvi nesmú sa do krvných prípravkov pridávaž žiadne liečivá ani infúzne roztoky.

5. Zaobchádzanie so zmrazenými prípravkami

So zmrazenými prípravkami je potrebné zaobchádzaž nanajvý? obozretne, nakoľko vaky môžu byť krehké a môžu pri nízkej teplote ľahko praskaž.

Po rozmrazení zmrazenej plazmy sa má skontrolovaž obsah vaku, aby sa zistilo, že sa v?etok kryoprecipitát rozpustil a že vak nie je poškodený. Vaky z ktorých uniká obsah, sa vyražujú. Rozmrazené prípravky sa majú podaž čím skôr a nesmú sa opä? zmrazi?.

6. Riziko vzduchovej embólie

Počas transfúzie môže dôjs? k vzduchovej embólii, pokiaž nie je pracovník dostatočne zru?ný a nevykonáva starostlivo transfúziu .

7. Komplikácie pri transfúzii

Medzi transfúzne komplikácie patria nežiadúce reakcie a zlyhanie očakávaného liečebného účinku.

Nakoľko každá transfúzia krvného prípravku je samostatný biologický proces, ošetrujúci lekár je zodpovedný za dôsledné dokumentovanie a oznámenie akejko?vek zistenej reakcie ( vi? ,,nežiadúce účinky" v jednotlivých kapitolách o krvných prípravkoch).

Taktiež je dôležité stanovi? účinnosť transfúzie špecifických krvných prípravkov zaznamenaním vhodných pred- a potransfúznych parametrov.

Komplikácie sa môžu objaviť buň v priamom vzťahu k transfúzii alebo s oneskorením hodín až dní. Všetky vá?ne komplikácie je potrebné vyšetriť, mierne reakcie až podľa posúdenia príslušného lekára.

Keď sa po transfúzii erytrocytových prípravkov objaví vá?na komplikácia a chorý má triadiku, horú?ku, ťažkosti s dýchaním, ?ok, hypotenziu, bolesti v chrbte, ktoré nemôžu byť vo vzťahu k jeho základnému ochoreniu, má sa vyšetriť nasledovné:

1. skontrolovaž identifikáciu pacienta a krvného produktu

2. skontrolovaž, či krvné skupiny systémov ABO a Rh na ?títku krvného vaku sú kompatibilné s potvrdením o krvnej skupine chorého. Ak sú prítomné nepravidelné protilátky iné ako v systémoch ABO a Rh, skontroluje sa, či bola použitá kompatibilná typovaná krv

3. krvná vzorka odobratá pred transfúziou (môže byť dostupná v laboratóriu, ktoré urobilo skúšku kompatibility), vzorka krvi odobratej po transfúzii, krvný vak s ponechanou transfúznou súpravou a vzorka krvi darcu pripojená ku krvnému prípravku, sa majú odoslať na vyšetrenie. Odporúča sa, aby toto vyšetrenie zahr?ovalo priamy náter na sklí?ko a bakteriologické vyšetrenie zvy?ku krvného prípravku, izosérologické vyšetrenie krvnej inkompatibility a kontrolu krvného prípravku, či nie je poškodený.

V prípade opakovaných horú?kových nehemolytických transfúznych reakcií sa pre nasledujúce transfúzie odporúča použitie krvi chudobnej na leukocyty. Pri prevencii nehemolytických horú?kových reakcií spojených s podávaním trombocytov, sa majú používaž nesteroidné protizápalové liečivá.

Objaviť sa môžu i oneskorené reakcie. Patrí medzi ne aloimunizácia a prenos chorôb.

Zariadenie transfúznej služby a lekár majú spolupracovaž, aby u?ah?ili vyšetrovanie možných transfúziou prenesených infekcií a aby zaistili sledovanie zdravotného stavu príjemcu v prípade, že sa u darcu zistí sérokonverzia. Je tiež potrebné chorého sledovaž a v prípade aloimunizácie mu podaž primeranú informáciu.

8. Nemocni?né transfúzne komisie

členmi nemocni?nej transfúznej komisie majú byť zástupcovia zariadení transfúznej služby a hlavných klinických pracovísk, na ktorých sa podávajú transfúzie. Odporúča sa, aby v komisii boli zastúpení lekári, sestry a administratívny personál.

Medzi hlavné úlohy nemocni?nej transfúznej komisie patrí:

·definovaž transfúznu politiku prispôsobenú miestnym klinickým činnostiam

·viesť pravidelné hodnotenie transfúznych postupov

·analyzovaž akéko?vek nežiadúce príhody spôsobené transfúziou

·pokiaž je potrebné, prijímať nápravné opatrenia.

Podobne, systém auditov klinického použitia krvných komponentov napomôže zlepři? efektívnos? transfúznej praxe.

1. Identifikácia chorého pri odbere vzorky krvi

Vzorky pre ur?ovanie krvných skupín a vyšetrenie kompatibility musia mať jednoznašnú identifikáciu. Odporúča sa dodržiavaž ďalej uvedené pravidlá.
Skúmavka musí byť oznašená v čase odberu vzorky. Minimálnou požiadavkou je priezvisko, meno a dátum narodenia. Obvykle by sa toto oznašenie malo doplni? novou jedine?nou zdravotníckou identifikáciu. U novorodencov sa navyše uvádza pohlavie a identifikažné číslo pripevnené na zápästie. U chorých s neznámou identitou sa má poučiť jedine?ná séria ?ísiel - identifikažné číslo podľa špecifických pravidiel pripevnené na zápästie.
V bezprostrednej nadväznosti na odber vzoriek sa musí vykonaš kontrola oznašenia skúmavky, a to dotazom chorého na priezvisko, meno a dátum narodenia alebo ich prečítaním (alebo prečítaním iných údajov) na páske spoľahlivo pripevnenej k telu pacienta. Táto kontrola identity chorého sa má robiť aj v prípade, že pracovník pozná chorého. Pracovník potvrdí na ?iadanke podpisom, že túto kontrolu vykonal.
Vzorka krvi, ktorá je nedostatočne oznašená sa nesmie poučiť na vyšetrenie krvnej skupiny a/alebo vyšetrenie kompatibility.

2. Imunohematologické vyšetrenia

Tieto vyšetrenia obsahujú vyšetrenie krvnej skupiny, skríning protilátok a skúšku kompatibility pred transfúziou prípravku s obsahom erytrocytov.

.1. Určenie krvnej skupiny

Určenie krvnej skupiny ABO a Rh (D), prípadne ďalších potrebných antigénov sa uskutoční pred transfúziou.. Výnimkou sú urgentné situácie, keď oneskorenie môže ohrozi? život. Vyšetrenie krvnej skupiny sa robí súčasne so skúškou kompatibility a transfúziou krvných prípravkov. ďalej sa odporúča robiť skríning nepravidelných protilátok súčasne s vyšetrením krvnej skupiny chorého.
štandardným postupom sa má vykonaš vyšetrenie pred očakávanou transfúziou, napr. pri chirurgických výkonoch.
Laboratórium musí mať spoľahlivý a validovaný postup pre ur?ovanie krvných skupín, ktorý obsahuje dvojitú kontrolu údajov pri vydávaní výsledkov krvnej skupiny a ďalších izosérologických vyšetrení, ktoré sa dokumentujú v klinických záznamoch chorého.

2. Vyšetrenie kompatibility

Kompatibilita medzi darcom a príjemcom musí byť zaistená pri transfúzii prípravkov, v ktorých je vo?ným okom vidite?ný obsah erytrocytov.
V ideálnom prípade sa má vyšetrenie kompatibility pri opakovom vyšetrení robiť z novej vzorky, inej, ako je vzorka použitá pre pôvodné vyšetrenie krvnej skupiny, ale v každom prípade sa nemá robiť vyšetrenie zo vzorky odobratej viac ako 4 dni pred plánovanou transfúziou u pacientov, ktorí neboli transfundovaní alebo žien, ktoré neboli gravidné posledné 3 mesiace.
Základom kompatibility je správne určenie skupiny ABO a Rh(D) u darcu a príjemcu. Pokiaž sú v krvnom obehu chorého prítomné nepravidelné protilátky, môžu sa pre transfúziu poučiť iba erytrocyty, ktoré nemajú zodpovedajúce antigény.

Vyšetrenie kompatibility medzi erytrocytmi darcu a sérom príjemcu sa robí vo všetkých prípadoch výskytu nepravidelných antierytrocytových protilátok. Odporúča sa ako rutinný postup aj v prípadoch, kedy sa nedokázali nepravidelné protilátky. Môže sa od neho upusti?, ak sa urobia iné opatrenia zais?ujúce bezpečnosť takéhoto postupu ( t.j. " Type and Screen", vi?. ďalej). Súčasťou vyšetrenia kompatibility má byť dostatočne spoľahlivá a validovaná metóda na zaistenie detekcie nepravidelných antierytrocytových protilátok, akou je nepriamy antiglobulínový test.

Postup typovania a skríningu pokiaž sa používa ako náhrada vyšetrenia kompatibility, musí obsahovaž:

1. spoľahlivý a validovaný kontrolný postup pri vydávaní prípravku - pokiaž možno kontrolovaný počítažový systém

2. použitie skríningových erytrocytov so všetkými antigénmi (uprednostni? homozygotné), ktoré zodpovedajú prevažnej väčšine klinicky významných protilátok

3. dostatočne citlivú techniku na detekciu antierytrocytových protilátok

4. laboratórne záznamy o uskuto?nených vyšetreniach a všetkých použitých prípravkoch, vrátane identifikácie pacienta.

Vzorka séra použitého pri vyšetrovaní kompatibility sa má skladovaž v zmrazenom stave tak dlho, ako je určené národnými predpismi.