Chronicka myeloidna leukemia a jej liecba na pripade pacientky s opakovanou into
Chronická myeloidná leukémia a jej liečba na prípade pacientky s opakovanou intoleranciou inhibítorov tyrozínkinázy
MUDr. Radoslav Greksák, PhD.
Oddelenie onkologickej hematológie I., Národný onkologický ústav, Bratislava
Onkológia (Bratisl.), 2020;15(2):140-144
Úvod: Chronická myeloidná leukémia (CML) je charakterizovaná cytogenetickou translokáciou medzi 9 a 22 chromozómom t(9;22), čím vzniká tzv. Filadelfský chromozóm s fúznym génom BCR/ABL. Proteínovým produktom tohto génu býva najčastejšie p210 s tyrozínkinázovou aktivitou, ktorá je zodpovedná za rozvoj choroby. Inhibíciou tejto aktivity na molekulárnej úrovni je možné dosiahnu? kompletné hematologické a dlhodobé cytogenetické remisie CML, často s poklesom transkriptu o 4,5 až 5 log, s dlhodobým prešívaním pacientov. Inhibítory tyrozínkinázy (TKI) sa odli?ujú väčšinou dobre tolerovaným spektrom vedňaj?ích účinkov oproti liečbe v minulosti (interfe-rón-alfa, cytarabín, alogénna transplantácia hematopoetickými bunkami). Navyše ide o perorálnu liečbu, čím sa zlepřili kompliancia aj kvalita života pacientov.
Cieľ: Cieľom kazuistiky je sledovanie efektivity a vedňaj?ích špecifických i pridru?ených nežiaducich účinkov liečby v čase zavedenia inhibítorov tyrozínkinázy do medicínskej praxe, zmena liečebnej stratégie od interferónu-alfa s cytarabínom a sledovanie tolerancie pri postupnej sekvenčnej liečbe tromi základnými TKI.
Prípad: Na prípade našej pacientky sme pozorovali účinnosť a toleranciu počas jednotlivých krokov liečby od po?iato?nej cytoredukcie hydroxyureou, navodenie hematologickej remisie interferónom-alfa v kombinácii so subkutánnym cytarabínom, až po vystriedanie každého z troch základných inhibítorov tyrozínkinázovej aktivity pre intoleranciu, ale zároveň efektivitu v podobe cytogenetickej odpovede na molekulárnej úrovni so záchytom cytogenetického markera na hranici detekcie.
Záver: Liečba novými cielenými liekmi zo skupiny TKI dokázala svoju pretrvávajúcu účinnosť oproti historickému štandardu na báze interferónu-alfa s cytarabínom. Dlhodobá cytogenetická remisia, pri poklese transkriptu o 4,5 log, sa udr?uje na liečbe TKI u našej pacientky už 17. rok. Počas liečby sa vyskytli pre TKI špecifické i rôzne pridru?ené komplikácie, ktoré nakoniec viedli pri vystup?ovanej intolerancii k výmene jednotlivých liekov. Pacientka prešla liečbou imatinibom, dasatinibom a nakoniec nilotinibom, ktorý sa uplatnil nielen účinnosťou v podobe hlbokej cytogenetickej remisie, ale aj vyhovujúcou toleranciou, ktorá umožnila pacientke pokražovaž v dlhodobej liečbe.
Kľúčové slová: chronická myeloidná leukémia, inhibítory tyrozínkinázovej aktivity, vedňaj?ie účinky liečby, tolerancia liečby
MUDr. Radoslav Greksák, PhD.
Oddelenie onkologickej hematológie I., Národný onkologický ústav, Bratislava
Onkológia (Bratisl.), 2020;15(2):140-144
Úvod: Chronická myeloidná leukémia (CML) je charakterizovaná cytogenetickou translokáciou medzi 9 a 22 chromozómom t(9;22), čím vzniká tzv. Filadelfský chromozóm s fúznym génom BCR/ABL. Proteínovým produktom tohto génu býva najčastejšie p210 s tyrozínkinázovou aktivitou, ktorá je zodpovedná za rozvoj choroby. Inhibíciou tejto aktivity na molekulárnej úrovni je možné dosiahnu? kompletné hematologické a dlhodobé cytogenetické remisie CML, často s poklesom transkriptu o 4,5 až 5 log, s dlhodobým prešívaním pacientov. Inhibítory tyrozínkinázy (TKI) sa odli?ujú väčšinou dobre tolerovaným spektrom vedňaj?ích účinkov oproti liečbe v minulosti (interfe-rón-alfa, cytarabín, alogénna transplantácia hematopoetickými bunkami). Navyše ide o perorálnu liečbu, čím sa zlepřili kompliancia aj kvalita života pacientov.
Cieľ: Cieľom kazuistiky je sledovanie efektivity a vedňaj?ích špecifických i pridru?ených nežiaducich účinkov liečby v čase zavedenia inhibítorov tyrozínkinázy do medicínskej praxe, zmena liečebnej stratégie od interferónu-alfa s cytarabínom a sledovanie tolerancie pri postupnej sekvenčnej liečbe tromi základnými TKI.
Prípad: Na prípade našej pacientky sme pozorovali účinnosť a toleranciu počas jednotlivých krokov liečby od po?iato?nej cytoredukcie hydroxyureou, navodenie hematologickej remisie interferónom-alfa v kombinácii so subkutánnym cytarabínom, až po vystriedanie každého z troch základných inhibítorov tyrozínkinázovej aktivity pre intoleranciu, ale zároveň efektivitu v podobe cytogenetickej odpovede na molekulárnej úrovni so záchytom cytogenetického markera na hranici detekcie.
Záver: Liečba novými cielenými liekmi zo skupiny TKI dokázala svoju pretrvávajúcu účinnosť oproti historickému štandardu na báze interferónu-alfa s cytarabínom. Dlhodobá cytogenetická remisia, pri poklese transkriptu o 4,5 log, sa udr?uje na liečbe TKI u našej pacientky už 17. rok. Počas liečby sa vyskytli pre TKI špecifické i rôzne pridru?ené komplikácie, ktoré nakoniec viedli pri vystup?ovanej intolerancii k výmene jednotlivých liekov. Pacientka prešla liečbou imatinibom, dasatinibom a nakoniec nilotinibom, ktorý sa uplatnil nielen účinnosťou v podobe hlbokej cytogenetickej remisie, ale aj vyhovujúcou toleranciou, ktorá umožnila pacientke pokražovaž v dlhodobej liečbe.
Kľúčové slová: chronická myeloidná leukémia, inhibítory tyrozínkinázovej aktivity, vedňaj?ie účinky liečby, tolerancia liečby