WALDENSTRÖMOVA MAKROGLOBULINÉMIA

Lymfóm 5.1.2014 13:04 · Autor: ornst · 5189 zobrazení
WALDENSTRÖMOVA MAKROGLOBULINÉMIA - EPIDEMIOLÓGIA, ETIOPATOGENÉZA, DIAGNOSTIKA A TERAPIA

Prof.MUDr.Elena Tóthová, CSc
Onkológia (Bratisl.), 2008, ro?. 3 (5): 301-304
Waldenströmova makroglobulinémia je definovaná prítomnosťou monoklonového imunoglobulínu typu IgM a histologickým dôkazom lymfoplazmocytového lymfómu. Podobne ako u iných lymfoproliferatívnych ochorení s nízkym stupňom malignity, aj v liečbe Waldenströmovej makroglobulinémie sa významne uplat?ujú purínové analógy, buň v monoterapii alebo v kombinácii s alkylažnými cytostatikami alebo spolu s aplikáciou monoklonových protilátok (rituximab, alemtuzumab). V posledných rokoch sú úspe?ne testované aj ďalšie nové lieky, ktoré našli uplatnenie aj v liečbe mnohopočetného myelómu (inhibítory proteazómu, inhibítory signálnych ciest). Vysokodávkovanou chemoterapiou s autológnou transplantáciou sa dosahuje vyšší počet celkových odpovedí na liečbu ako s konven?nou chemoterapiou a je vhodná pre pacientov s pokročilým ochorením, kde zlyhala konven?ná liečba s alkylažnými látkami.
Kľúčové slová: Waldenströmova makroglobulinémia, alkylažné látky, purínové analógy, rituximab a autológna transplantácia krvotvorných buniek.

čítaj článok