HEMOSTATICKÉ UKAZOVATELE A KARDIOVASKULÁRNE RIZIKO U DIABETIKOV
VÝZNAM NIEKTORÝCH HEMOSTATICKÝCH UKAZOVATEĽOV AKO KARDIOVASKULÁRNYCH RIZÍK U DIABETIKOV 2. TYPU
Habán P., ?imon?i? R., ?ideková E.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 31-37
Pozadie problému: Patologické hodnoty niektorých hemostatických faktorov znamenajú u diabetikov 2. typu zvýšené riziko závažných kardiovaskulárnych komplikácií. Klinická prax si vyžaduje vytypovaž koagulačné faktory, najrelevantnejšie z hľadiska napr. d??ky trvania diabetu alebo vo vzťahu k lipoproteínom. Zrejme rutinné sledovanie celej ich palety by v be?ných podmienkach bolo málo reálne. Snahy o ich terapeutické ovplyvnenie sú tiež viazané na získanie takejto informácie.
Metódy: V sledovanej skupine bolo 42 ambulantných pacientov s diabetes mellitus 2. typu. Vybrané hemostatické faktory a lipoproteíny sme merali štandardnými postupmi. Rozdelenie pacientov do tercilov sme robili na základe predpokladaného príčinného faktora (dĺžka trvania diabetu u vWF alebo lipoproteíny u F VII). Vzťahy sme overovali aj pre celú skupinu regresnou analýzou.
Hlavné výsledky: Priemerná hodnota plazmatickej koncentrácie vWF (antigénu) v celej skupine (v % rereferenčnej plazmy: 149,917 s 95 % CI 134,296-165,538) bola na hornej hranici rereferenčného rozmedzia normálnych hodnôt (56-140), ktoré výrazne prevy?ovala v tercile III s najdlhším trvaním diabetu, v ktorom priemer vWF bol 180,115 s 95 % CI 151,961-208,270. Priemer v tomto tercile bol o 42,187 (95 % CI rozdielu priemerov 10,231 až 74,142, hl. sign. 0,012) vyšší v porovnaní s tercilom I s najkrat?ím trvaním diabetu. Tieto dve premenné signifikantne korelovali aj v celej skupine (r=0,345; p=0,025).
Priemery plazmatickej koncentrácie F VII v terciloch III s najvy??ími hodnotami triacylglycerolov (TAG) alebo celkového cholesterolu (TCH; v rovnakom poradí a v %: 129,286 s 95 % CI 121,117-137,455 alebo 121,071 s 95 % CI 109,228-132,915 pri normálnom rozmedzí 70-130) zrete?ne prevy?ovali analogické hodnoty v terciloch I (v rovnakom poradí) o 35,0 (95 % CI rozdielu priemerov 22,793-47,207 pri hl. sign. <10-5) alebo, v prípade TCH, o 26,0 (95 % CI rozd. priem. 10,815-41,185; hl. sign. 0,002). Aj v celej skupine boli ?tatisticky signifikantné korelácie medzi lipoproteínmi (TAG, TCH alebo LDL) a F VII (v rovnakom poradí: r=0,697; r=0,580; r=0,397; p<0,0001; p<0,0001; p=0,018).
Závery a význam pre prax: Zdá sa, že sledovanie vWF je u?ito?né u všetkých pacientov s diabetom 2. typu, pričom najviac zvýšené hodnoty treba očakávaž u pacientov s dlhotrvajúcim diabetom. F VII si treba zvlá?? v?ímať u pacientov so súčasne zvýšenými TAG, TCH alebo LDL-cholesterolom. (Tab. 6, obr. 4, lit. 24.)
Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu, kardiovaskulárne komplikácie, hemostáza, von Willebrandov faktor, faktor VII, lipoproteíny.
Habán P., ?imon?i? R., ?ideková E.
Bratisl Lek Listy 2000; 101 (1): 31-37
Pozadie problému: Patologické hodnoty niektorých hemostatických faktorov znamenajú u diabetikov 2. typu zvýšené riziko závažných kardiovaskulárnych komplikácií. Klinická prax si vyžaduje vytypovaž koagulačné faktory, najrelevantnejšie z hľadiska napr. d??ky trvania diabetu alebo vo vzťahu k lipoproteínom. Zrejme rutinné sledovanie celej ich palety by v be?ných podmienkach bolo málo reálne. Snahy o ich terapeutické ovplyvnenie sú tiež viazané na získanie takejto informácie.
Metódy: V sledovanej skupine bolo 42 ambulantných pacientov s diabetes mellitus 2. typu. Vybrané hemostatické faktory a lipoproteíny sme merali štandardnými postupmi. Rozdelenie pacientov do tercilov sme robili na základe predpokladaného príčinného faktora (dĺžka trvania diabetu u vWF alebo lipoproteíny u F VII). Vzťahy sme overovali aj pre celú skupinu regresnou analýzou.
Hlavné výsledky: Priemerná hodnota plazmatickej koncentrácie vWF (antigénu) v celej skupine (v % rereferenčnej plazmy: 149,917 s 95 % CI 134,296-165,538) bola na hornej hranici rereferenčného rozmedzia normálnych hodnôt (56-140), ktoré výrazne prevy?ovala v tercile III s najdlhším trvaním diabetu, v ktorom priemer vWF bol 180,115 s 95 % CI 151,961-208,270. Priemer v tomto tercile bol o 42,187 (95 % CI rozdielu priemerov 10,231 až 74,142, hl. sign. 0,012) vyšší v porovnaní s tercilom I s najkrat?ím trvaním diabetu. Tieto dve premenné signifikantne korelovali aj v celej skupine (r=0,345; p=0,025).
Priemery plazmatickej koncentrácie F VII v terciloch III s najvy??ími hodnotami triacylglycerolov (TAG) alebo celkového cholesterolu (TCH; v rovnakom poradí a v %: 129,286 s 95 % CI 121,117-137,455 alebo 121,071 s 95 % CI 109,228-132,915 pri normálnom rozmedzí 70-130) zrete?ne prevy?ovali analogické hodnoty v terciloch I (v rovnakom poradí) o 35,0 (95 % CI rozdielu priemerov 22,793-47,207 pri hl. sign. <10-5) alebo, v prípade TCH, o 26,0 (95 % CI rozd. priem. 10,815-41,185; hl. sign. 0,002). Aj v celej skupine boli ?tatisticky signifikantné korelácie medzi lipoproteínmi (TAG, TCH alebo LDL) a F VII (v rovnakom poradí: r=0,697; r=0,580; r=0,397; p<0,0001; p<0,0001; p=0,018).
Závery a význam pre prax: Zdá sa, že sledovanie vWF je u?ito?né u všetkých pacientov s diabetom 2. typu, pričom najviac zvýšené hodnoty treba očakávaž u pacientov s dlhotrvajúcim diabetom. F VII si treba zvlá?? v?ímať u pacientov so súčasne zvýšenými TAG, TCH alebo LDL-cholesterolom. (Tab. 6, obr. 4, lit. 24.)
Kľúčové slová: diabetes mellitus 2. typu, kardiovaskulárne komplikácie, hemostáza, von Willebrandov faktor, faktor VII, lipoproteíny.