Kravské mlieko a poruchy trávenia
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie žije na svete takmer 50 miliónov ľudí, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu konzumovaž kravské mlieko. Príčiny tohto stavu môžu byť v zásade dve:
1. Intolerancia laktózy
sa prejavuje neschopnosťou organizmu rozlo?i? mliečny cukor laktózu v dôsledku nedostatku príslušného enzýmu (laktázy). V prípade, že sa nestrávená laktóza dostane až do hrubého čreva, rozkladá sa tam za vzniku plynných substancií (metán, vodík) a ?tiepnych produktov (kyselina mrav?ia, kyselina octová, formaldehyd), ktoré pôsobia veľmi drá?divo na sliznicu čreva. Ak človek trpiaci nedostatkom laktázy vypije kravské mlieko, v priebehu 30 minút až 2 hodín sa dostavia bolesti brucha, kŕče, nevo?nos?, nadúvanie, hnaška, prípadne ťažkosti s dýchaním - ktoré môžu pretrvávaž až tri dni.
Intoleranciou laktózy trpí 70-90% obyvateľov Afriky, Ázie a Stredomoria. U európskej populácie je situácia omnoho priaznivej?ia. Len 10-15% belochov sa musí vyhýbaž z tohto dôvodu konzumácii kravského mlieka. Nedostatok enzýmu laktázy môže byť vrodený, ale môže byť aj dôsledkom niektorých ochorení, napr. gastroenteridíty alebo celiakie. U časti dospelých jedincov klesá aktivita laktázy s vekom . S intoleranciou laktózy sa stretávame preto skôr u dospelých vo veku nad 25 rokov, ale postihuje aj doj?atá.
2. Alergia na proteíny kravského mlieka
je ochorenie, pri ktorom imunitný systém alergického jedinca tvorí protilátky proti bielkovinám v mlieku (kazeínu a/alebo laktoglobulínu). Prejavy alergickej reakcie môžeme podľa typických symptómov rozdeli? do nasledovných skupín:
a) dermatologické - ekzém, atopická dermatitída
b) respiratórne - alergická nádcha, bronchitída, astma
c) gastrointestinálne - nevo?nos?, bolesti brucha, hnaška alebo zápcha
d) hematologické - chudokrvnos? ako dôsledok poruchy vstrebávania železa
Toto ochorenie je typické pre deti od narodenia do veku 10-15 rokov, pričom počet detí s touto diagnózou sa neustále zvyšuje. Na Slovensku trpia alergiou na bielkoviny kravského mlieka 3 % detí. V celosvetovom meradle sa odhaduje, že kravské mlieko je príčinou každej desiatej potravinovej alergie.
Deti i dospelí trpiaci vyššie spomenutými ochoreniami sa musia vyhýbaž konzumácii kravského mlieka. Zatiaž čo intolerancia laktózy umožňuje mnohým pacientom konzumovaž mlieko aspoň v malom množstve a v primeranom množstve aj kyslo mliečne výrobky, deti i dospelí trpiaci alergiou na mliečne bielkoviny sa musia dôsledne vyhýbaž nie len mlieku, ale aj všetkým mliečnym výrobkom. Laktóza je mliečny cukor, ktorý sa ?tiepi enzýmom laktáza v tenkom čreve.
O nezná?anlivosti mliečneho cukru hovoríme vtedy, keď po vypití mlieka sa laktóza v tenkom čreve nedokáže ?tiepi?, prechádza do hrubého čreva, kde dochádza vplyvom ?revných baktérií ku kvaseniu. Do čreva sa vylu?uje važ?ie množstvo vody a vzniká väčšie množstvo plynov. Napriek tomu, že sa časť týchto vytvorených plynov vtrebáva, vznika pocit nafúknutia a zvýšenej plynatosti. Organické kyseliny súčasne chemicky drá?dia sliznicu čreva, v dôsledku ?oho vznikajú kŕče, bolestivos? a zvýšená črevná peristaltika. Zvýšená črevná motilita s vyšším obsahom tekutiny vedie k hnaške. Stolice môžu byť striekavé, spenené a kyslo zapáchajúce. Tieto ťažkosti sú typické najmä u doj?iat, u ktorých môžu vzniknú? až chronické poruchy vý?ivy. Všetky uvedené príznaky sa nemusia vždy objaviť. Hnaškovitá stolica nie je podmienkou. Najmä u väčších detí sa môžu vyskytovaž len niektoré z uvedených príznakov. Intolerancia laktózy môže byť u detí jednou z príčin opakujúcich sa bolestí brucha, aj bez hnaškovitej stolice.
Príčiny poruchy trávenia laktózy
1. Vrodený deficit laktázy
enzýmu ?tiepiaceho mliečny cukor. Táto príčina je zriedkavej?ia a môžeme sa s ňou stretnú? už v novorodeneckom veku.
2. Fyziologický deficit laktázy
KeĎŽe človek je cicavec, jeho prirodzenou stravou je v prvých mesiacoch života materské mlieko. Z hľadiska vývoja človeka je teda samozrejmé, že najvy??ia aktivita enzýmu na trávenie mliečneho cukru je v období doj?enia, keď je mlieko jedinou potravou. Z toho vyplýva, že aktivita enzýmu klesá po období doj?enia a že by nemala mať pre človeka už ďalšie opodstatnenie. človek sa však nau?il pi? aj mlieko zvierat. čo viedlo v jeho fylogenetickom vývoji k potrebe zachovania aktivity laktózy. Nie každý jedinec toleroval mlieko rovnako. Zvýhodnený boli tí, u ktorých genetickou odchýlkou pretrvávala vyššia aktivita ?tiepiaceho enzýmu až do dospelosti. Selektívny výber jasne uprednost?oval jedincov, ktorí tolerovali mliečny cukor, čo postupne človeku umožnilo tolerovaž vo vý?ive mlieko zvierat. V severských krajinách, kde je málo slne?ného žiarenia, a tým menej vitamínu D, ktorý vzniká práve jeho účinkami, sa jeho nedostatok kompenzoval práve lep?ou schopnosťou trávenia mlieka. Tento prirodzený vývoj viedol k tomu, že sa v severských krajinách u obyvateľstva vyskytuje menšie percento intolerancie laktózy, zatiaž čo v ju?ných krajinách je vysoké. U afrických ?ernochov sa uvádza 75 až 80% obyvateľov, ktorí nevedia trávi? mliečny cukor. V našej zemepisnej ?írke sú to 4 až 28%. Na základe uvedeného vývoja človeka a jeho potrieb je zrejmé, že u niektorých jedincov klesá aktivita laktázy už po druhom roku života prirodzeným spôsobom bez toho, aby i?lo o ochorenie. Je známe, že mnoho väčších detí a dospelých sa z týchto dôvodov mlieku vyhýba.
3. Sekundárna intolerancia laktózy
Vzniká pri poškodení ?revnej sliznice, či už zápalom, ?revnou infekciou, účinkom liekov alebo žiarenia. U detí sa najčastejšie môžeme stretávaž práve s prechodnou poruchou trávenia mliečneho cukru po prekonanom vírusovom alebo parazitárnom hnaškovom ochorení. U malých doj?iat je typickým príkladom hnaška spôsobená rotavírusmi, ktorá môže dlhodobo pretrvávaž, avšak po vyradení mlieka zo stravy sa stolice upravia. Tento stav je, naščastie, prechodný, lebo črevná sliznica sa postupne zotaví a dieťatko znovu mlieko dobre toleruje.
Intolerancia laktózy alebo alergia na mlieko?
Intolerancia laktózy nie je alergia na mlieko! Pri alergii na kravské mlieko môže byť trávenie mliečneho cukru v poriadku a napriek tomu sa dieťa nemá dobre, má riedke stolice a celkovo neprospieva. Príčinou môže byť alergia na bielkovinu kravského mlieka. Pri alergii sú celkom iné liečebné opatrenia ako pri poruche trávenia mliečneho cukru, preto je dôležité odlí?i?, ktorá zložka mlieka je pre dieťa nevyhovujúca.
Určenie správnej diagnózy pri podozrení na ťažkosti v súvislosti z mliekom je vždy v rukách lekára. Na potvrdenie poruchy trávenia mliečneho cukru sa využívajú viaceré diagnostické metódy. Z nich najčastejšie sa používa laktózo-toleran?ný test, pri ktorom sa dieťažu podá laktóza a v určitých intervaloch sa z krvi určujje hladina cukru. Najspoľahlivej?ou a zároveň naj?etrnej?ou metódou na stanovenie diagnózy je výdychový laktózo-toleran?ný test. Dieťa vypije laktózu a v určených intervaloch dýcha do prístroja, v ktorom sa analyzuje množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu, ktorý sa dostáva do pľúc krvou z tenkého čreva v prípade, ak sa laktóza ne?tiepi, ale rozkladá účinkom baktérií.
Kauzálna (príčinná) liečba nie je možná, lebo trvalo zníženú aktivitu enzýmu nemožno znovu aktivovaž. Preto sa v liečebných postupoch uplat?ujú najmä dietické opatrenia. Zažíname s diétou bez laktózy, s postupným pridávaním v malom množstve, pričom priebežne zis?ujeme hranicu zná?anlivosti. VäČŠina veľkých detí a dospelých zná?a pri jednorázovom podaní najviac 5 až 8g laktózy (1/2 ?álky mlieka).
Pri odporu?ení diéty s obmedzením laktózy - mliečneho cukru sa niekedy stáva, že rodi? je len málo informovaný, čo môže jeho dieťa konzumovaž. často sa mlieko a mliečne výrobky pacientom prísne zakazujú. Tento postup nie je najvhodnejší. Obmedzujeme použitie sladkého mlieka, povolené je kyslé mlieko a ostatné mliečne výrobky vzniknuté mliečnym kvasením a dozrievaním. Jogurty pacienti dobre tolerujú napriek tomu, že obsah laktózy je v nich vyšší ako v mlieku. Sú v nich však prítomné baktérie, ktoré prispievajú k ?tiepeniu laktózy.
NiŽŠí obsah laktózy majú nasledujúce mliečne výrobky(uvedené v poradí so zni?ujúcim sa obsahom laktózy):
smotana, tvaroh, ??ahažka, ementál, kyslé mlieko, eidam, tavené syry, maslo.
Lepřie sa zná?a mlieko po mastnom jedle, lepřie sa toleruje ??ahažka, kakao alebo ?okoláda. Pri uvedených potravinách, ktoré sú pri zažívaní ťažšie, pri ich spomalenom vyprázd?ovaní zo žalúdka aj znížené množstvo enzýmu na trávenie v tenkom čreve dokáže postupne malé dávky spracovaž. Zistilo sa, že aj mlieko s ?ajom organizmus dobre toleruje, pretože tanín obsiahnutý v ?aji tiež spomažuje prechod tenkým ?revom.
Samostatné diétne opatrenia treba aplikovaž pre detí najni??ej vekovej skupiny - doj?atá a bato?atá, kedy je mliečna potrava po dlhý čas jedinou a po ?iestom mesiaci najdôležitej?ou súčasťou ich vý?ivy. V súčasťnosti sa už vyrábajú aj mlieka s minimálnym obsahom laktózy, prípadne bezlaktózové mlieka. V prípade intolerancie laktózy môžu byť plnohodnotnou stravou týchto najmen?ích detí.
1. Intolerancia laktózy
sa prejavuje neschopnosťou organizmu rozlo?i? mliečny cukor laktózu v dôsledku nedostatku príslušného enzýmu (laktázy). V prípade, že sa nestrávená laktóza dostane až do hrubého čreva, rozkladá sa tam za vzniku plynných substancií (metán, vodík) a ?tiepnych produktov (kyselina mrav?ia, kyselina octová, formaldehyd), ktoré pôsobia veľmi drá?divo na sliznicu čreva. Ak človek trpiaci nedostatkom laktázy vypije kravské mlieko, v priebehu 30 minút až 2 hodín sa dostavia bolesti brucha, kŕče, nevo?nos?, nadúvanie, hnaška, prípadne ťažkosti s dýchaním - ktoré môžu pretrvávaž až tri dni.
Intoleranciou laktózy trpí 70-90% obyvateľov Afriky, Ázie a Stredomoria. U európskej populácie je situácia omnoho priaznivej?ia. Len 10-15% belochov sa musí vyhýbaž z tohto dôvodu konzumácii kravského mlieka. Nedostatok enzýmu laktázy môže byť vrodený, ale môže byť aj dôsledkom niektorých ochorení, napr. gastroenteridíty alebo celiakie. U časti dospelých jedincov klesá aktivita laktázy s vekom . S intoleranciou laktózy sa stretávame preto skôr u dospelých vo veku nad 25 rokov, ale postihuje aj doj?atá.
2. Alergia na proteíny kravského mlieka
je ochorenie, pri ktorom imunitný systém alergického jedinca tvorí protilátky proti bielkovinám v mlieku (kazeínu a/alebo laktoglobulínu). Prejavy alergickej reakcie môžeme podľa typických symptómov rozdeli? do nasledovných skupín:
a) dermatologické - ekzém, atopická dermatitída
b) respiratórne - alergická nádcha, bronchitída, astma
c) gastrointestinálne - nevo?nos?, bolesti brucha, hnaška alebo zápcha
d) hematologické - chudokrvnos? ako dôsledok poruchy vstrebávania železa
Toto ochorenie je typické pre deti od narodenia do veku 10-15 rokov, pričom počet detí s touto diagnózou sa neustále zvyšuje. Na Slovensku trpia alergiou na bielkoviny kravského mlieka 3 % detí. V celosvetovom meradle sa odhaduje, že kravské mlieko je príčinou každej desiatej potravinovej alergie.
Deti i dospelí trpiaci vyššie spomenutými ochoreniami sa musia vyhýbaž konzumácii kravského mlieka. Zatiaž čo intolerancia laktózy umožňuje mnohým pacientom konzumovaž mlieko aspoň v malom množstve a v primeranom množstve aj kyslo mliečne výrobky, deti i dospelí trpiaci alergiou na mliečne bielkoviny sa musia dôsledne vyhýbaž nie len mlieku, ale aj všetkým mliečnym výrobkom. Laktóza je mliečny cukor, ktorý sa ?tiepi enzýmom laktáza v tenkom čreve.
O nezná?anlivosti mliečneho cukru hovoríme vtedy, keď po vypití mlieka sa laktóza v tenkom čreve nedokáže ?tiepi?, prechádza do hrubého čreva, kde dochádza vplyvom ?revných baktérií ku kvaseniu. Do čreva sa vylu?uje važ?ie množstvo vody a vzniká väčšie množstvo plynov. Napriek tomu, že sa časť týchto vytvorených plynov vtrebáva, vznika pocit nafúknutia a zvýšenej plynatosti. Organické kyseliny súčasne chemicky drá?dia sliznicu čreva, v dôsledku ?oho vznikajú kŕče, bolestivos? a zvýšená črevná peristaltika. Zvýšená črevná motilita s vyšším obsahom tekutiny vedie k hnaške. Stolice môžu byť striekavé, spenené a kyslo zapáchajúce. Tieto ťažkosti sú typické najmä u doj?iat, u ktorých môžu vzniknú? až chronické poruchy vý?ivy. Všetky uvedené príznaky sa nemusia vždy objaviť. Hnaškovitá stolica nie je podmienkou. Najmä u väčších detí sa môžu vyskytovaž len niektoré z uvedených príznakov. Intolerancia laktózy môže byť u detí jednou z príčin opakujúcich sa bolestí brucha, aj bez hnaškovitej stolice.
Príčiny poruchy trávenia laktózy
1. Vrodený deficit laktázy
enzýmu ?tiepiaceho mliečny cukor. Táto príčina je zriedkavej?ia a môžeme sa s ňou stretnú? už v novorodeneckom veku.
2. Fyziologický deficit laktázy
KeĎŽe človek je cicavec, jeho prirodzenou stravou je v prvých mesiacoch života materské mlieko. Z hľadiska vývoja človeka je teda samozrejmé, že najvy??ia aktivita enzýmu na trávenie mliečneho cukru je v období doj?enia, keď je mlieko jedinou potravou. Z toho vyplýva, že aktivita enzýmu klesá po období doj?enia a že by nemala mať pre človeka už ďalšie opodstatnenie. človek sa však nau?il pi? aj mlieko zvierat. čo viedlo v jeho fylogenetickom vývoji k potrebe zachovania aktivity laktózy. Nie každý jedinec toleroval mlieko rovnako. Zvýhodnený boli tí, u ktorých genetickou odchýlkou pretrvávala vyššia aktivita ?tiepiaceho enzýmu až do dospelosti. Selektívny výber jasne uprednost?oval jedincov, ktorí tolerovali mliečny cukor, čo postupne človeku umožnilo tolerovaž vo vý?ive mlieko zvierat. V severských krajinách, kde je málo slne?ného žiarenia, a tým menej vitamínu D, ktorý vzniká práve jeho účinkami, sa jeho nedostatok kompenzoval práve lep?ou schopnosťou trávenia mlieka. Tento prirodzený vývoj viedol k tomu, že sa v severských krajinách u obyvateľstva vyskytuje menšie percento intolerancie laktózy, zatiaž čo v ju?ných krajinách je vysoké. U afrických ?ernochov sa uvádza 75 až 80% obyvateľov, ktorí nevedia trávi? mliečny cukor. V našej zemepisnej ?írke sú to 4 až 28%. Na základe uvedeného vývoja človeka a jeho potrieb je zrejmé, že u niektorých jedincov klesá aktivita laktázy už po druhom roku života prirodzeným spôsobom bez toho, aby i?lo o ochorenie. Je známe, že mnoho väčších detí a dospelých sa z týchto dôvodov mlieku vyhýba.
3. Sekundárna intolerancia laktózy
Vzniká pri poškodení ?revnej sliznice, či už zápalom, ?revnou infekciou, účinkom liekov alebo žiarenia. U detí sa najčastejšie môžeme stretávaž práve s prechodnou poruchou trávenia mliečneho cukru po prekonanom vírusovom alebo parazitárnom hnaškovom ochorení. U malých doj?iat je typickým príkladom hnaška spôsobená rotavírusmi, ktorá môže dlhodobo pretrvávaž, avšak po vyradení mlieka zo stravy sa stolice upravia. Tento stav je, naščastie, prechodný, lebo črevná sliznica sa postupne zotaví a dieťatko znovu mlieko dobre toleruje.
Intolerancia laktózy alebo alergia na mlieko?
Intolerancia laktózy nie je alergia na mlieko! Pri alergii na kravské mlieko môže byť trávenie mliečneho cukru v poriadku a napriek tomu sa dieťa nemá dobre, má riedke stolice a celkovo neprospieva. Príčinou môže byť alergia na bielkovinu kravského mlieka. Pri alergii sú celkom iné liečebné opatrenia ako pri poruche trávenia mliečneho cukru, preto je dôležité odlí?i?, ktorá zložka mlieka je pre dieťa nevyhovujúca.
Určenie správnej diagnózy pri podozrení na ťažkosti v súvislosti z mliekom je vždy v rukách lekára. Na potvrdenie poruchy trávenia mliečneho cukru sa využívajú viaceré diagnostické metódy. Z nich najčastejšie sa používa laktózo-toleran?ný test, pri ktorom sa dieťažu podá laktóza a v určitých intervaloch sa z krvi určujje hladina cukru. Najspoľahlivej?ou a zároveň naj?etrnej?ou metódou na stanovenie diagnózy je výdychový laktózo-toleran?ný test. Dieťa vypije laktózu a v určených intervaloch dýcha do prístroja, v ktorom sa analyzuje množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu, ktorý sa dostáva do pľúc krvou z tenkého čreva v prípade, ak sa laktóza ne?tiepi, ale rozkladá účinkom baktérií.
Kauzálna (príčinná) liečba nie je možná, lebo trvalo zníženú aktivitu enzýmu nemožno znovu aktivovaž. Preto sa v liečebných postupoch uplat?ujú najmä dietické opatrenia. Zažíname s diétou bez laktózy, s postupným pridávaním v malom množstve, pričom priebežne zis?ujeme hranicu zná?anlivosti. VäČŠina veľkých detí a dospelých zná?a pri jednorázovom podaní najviac 5 až 8g laktózy (1/2 ?álky mlieka).
Pri odporu?ení diéty s obmedzením laktózy - mliečneho cukru sa niekedy stáva, že rodi? je len málo informovaný, čo môže jeho dieťa konzumovaž. často sa mlieko a mliečne výrobky pacientom prísne zakazujú. Tento postup nie je najvhodnejší. Obmedzujeme použitie sladkého mlieka, povolené je kyslé mlieko a ostatné mliečne výrobky vzniknuté mliečnym kvasením a dozrievaním. Jogurty pacienti dobre tolerujú napriek tomu, že obsah laktózy je v nich vyšší ako v mlieku. Sú v nich však prítomné baktérie, ktoré prispievajú k ?tiepeniu laktózy.
NiŽŠí obsah laktózy majú nasledujúce mliečne výrobky(uvedené v poradí so zni?ujúcim sa obsahom laktózy):
smotana, tvaroh, ??ahažka, ementál, kyslé mlieko, eidam, tavené syry, maslo.
Lepřie sa zná?a mlieko po mastnom jedle, lepřie sa toleruje ??ahažka, kakao alebo ?okoláda. Pri uvedených potravinách, ktoré sú pri zažívaní ťažšie, pri ich spomalenom vyprázd?ovaní zo žalúdka aj znížené množstvo enzýmu na trávenie v tenkom čreve dokáže postupne malé dávky spracovaž. Zistilo sa, že aj mlieko s ?ajom organizmus dobre toleruje, pretože tanín obsiahnutý v ?aji tiež spomažuje prechod tenkým ?revom.
Samostatné diétne opatrenia treba aplikovaž pre detí najni??ej vekovej skupiny - doj?atá a bato?atá, kedy je mliečna potrava po dlhý čas jedinou a po ?iestom mesiaci najdôležitej?ou súčasťou ich vý?ivy. V súčasťnosti sa už vyrábajú aj mlieka s minimálnym obsahom laktózy, prípadne bezlaktózové mlieka. V prípade intolerancie laktózy môžu byť plnohodnotnou stravou týchto najmen?ích detí.